Šteniatko musíme odčervovať častejšie ako dospelého psíka.

Celá schéma preventívneho odčervenia znie: 2.,4.,6.,8.,12.,týždeň, potom každý mesiac do pol roka, po pol roku každé 3 mesiace. V prípade cieleného, terapeutického odčervenia, t.j. ak sa potvrdí prítomnosť vnútorných parazitov sa lekár rozhodne, ako postupovať ďalej.

Vakcinačná schéma je“ šitá na mieru každému drobcovi individuálne“. Závisí od epidemiologickej situácie, od pomerov, z akých šteniatko prišlo, podľa prostredia ,v akom šteniatko bude žiť. Po splnení tzv. základnej vakcinačnej schémy konzultujeme s majiteľom možnosť využitia doplnkových vakcinácií.

Základná vakcinačná schéma:

7. týždňov – psinka, hepatitída, parvoviróza, parainfluenza, (coronavírus)

9. týždňov- psinka,hepatitída, parvoviróza, parainfluenza, leptospiróza, ( coronavírus)

12. týždňov- psinka, hepatitída, parvoviróza, parainfluenza, leptospiróza, (coronavírus), besnota( tá je zo zákona povinná)

Po dovŕšení 3 mesiacov veku- kotercový kašel.,lymská borelióza, podľa potreby tetanus, plesne. Každá z týchto vakcinácií sa opakuje po 3-4 týždňoch, po roku je nutná revakcinácia. Imunita nastupuje o 14-21 dní. Na to dávať pozor hlavne u šteniatok.

Chovateľské dôvody pre kastráciu sučky

Najčastejším dôvodom kastrácia súk je zabránenie ruje a ďalšej reprodukcie. Ak majiteľ nechce suku využiť k ďalšiemu chovu, je kastrácia úplne na mieste. Prevedenie kastrácie je oveľa vhodnejšie než aplikácie hormonálnych preparátov na zabránenie hárania. Preparáty majú totiž veľa nežiaducich účinkov. Kastrácia nežiaduce účinky neprináša a navyše vyrieši problém raz a navždy.  Medzi chovateľmi sa šíri povera, že každá fena by mala mať aspoň raz šteňatá. Zo zdravotného hľadiska, je toto tvrdenie úplne mylné.

Kedy suku vykastrovať z chovateľských dôvodov?

V našich podmienkach sa suky najčastejšie kastruje po dosiahnutí pohlavnej dospelosti. Neodporúča sa zákrok vykonávať v prebiehajúcej ruji, pretože pohlavné orgány sú zväčšené a prekrvené. Lepšie je počkať asi 1 mesiac po skončení hárania do obdobia pohlavného kľudu, tzv anestru.

Zdravotné dôvody pre kastrácii feny

Kastrácia je najvhodnejším riešením niektorých ochorení súk. Medzi tieto ochorenia patria predovšetkým pyometra (hnisavý zápal maternice), nádory pohlavných orgánov, nádory mliečnej žľazy, vaječníkov cysty, cukrovka a pseudograviditu (falošná gravidita).

Pyometra (hnisavý zápal maternice) patrí k najčastejším a najnebezpečnejším ochoreniam najmä starších súk. Je to veľmi vážne ochorenie, ktoré bezprostredne ohrozuje život suky. Pokiaľ nie je čo najrýchlejšie začala liečba, je toto ochorenie pre fenu smrteľné. Kastrácia je voľbou vo väčšine prípadov, najmä ak sa jedná o staršiu suku, kde už nepočítame s ďalšou reprodukciou, ak došlo k vážnemu poškodeniu zdravotného stavu a rozvoju sepsy. Pokiaľ sa jedná o mladšie suku, s ktorou počítame s využitím do chovu, nie je príliš narušený celkový zdravotný stav a jedná sa o otvorenú formu pyrometre, môžeme sa pokúsiť o zvládnutie stavu pomocou konzervatívnej terapie, teda pomocou liekov.

Ovariálne cysty (cysty na vaječníkoch) veľmi často spôsobujú trvalú estrogenizaci zvieraťa. Tzn, že je zviera pod trvalým vplyvom pohlavných hormónov - estrogénov. To je dôležitý faktor pre následný rozvoj pyrometre, cukrovky a útlmu kostnej drene. Prvým riešením pri liečbe ovariálnych cýst je konzervatívna terapia aplikácií hormonálnych prípravkov. Pri neúspechu sa musí vykonať kastrácia.

Nádory pohlavných orgánov, najmä vaječníkov a maternice, sa nevyskytujú príliš často. Ak nie sú hormonálne aktívny, môžu byť náhodným nálezom pri sonografické vyšetrenie alebo brušných operáciách. Ak sú hormonálne aktívne, spôsobujú trvalú estrogenizaci zvieraťa a kastrácia je jediným možným riešením.

Nádory mliečnej žľazy sú opäť veľmi časté hlavne u starších súk a kastrácia môže byť súčasťou celkového chirurgického riešenia týchto nádorov. Preventívne sa kastrácia uplatňuje, ak je vykonaná v mladom veku.

Pseudograviditu (falošná gravidita) je normálnou súčasťou pohlavného cyklu súk. V prípadoch, kedy dochádza k veľkej produkcii mlieka a k zmenám správania, sa stáva zdravotným problémom. Najprv sa pristupuje k chovateľským opatreniam - zníženie kŕmnej dávky, znížené množstvo vody, zvýšenie pohybu. Prípadne sa aplikujú lieky, tzv antiprolaktiny. Pseudogravidita sa však u súk veľmi často opakuje a dochádza k nej prakticky po každom háraní. Preto je kastrácia najlepším riešením, pokiaľ však fena nie je určená k ďalšiemu chovu.

Cukrovka (diabetes mellitus) je u súk v naprostej väčšine prípadov spôsobená vyčerpaním až atrofiou Langerhansových ostrovčekov pankreasu, kde sa tvorí inzulín. Je to spôsobené normálnym říjovým cyklom súk, kedy progesterón v luteálnej fáze zvyšuje produkciu rastového hormónu, čo znižuje efekt pôsobenia inzulínu na glukózu. Preto sa v pankrease musí vytvoriť oveľa väčšie množstvo inzulínu a tá sa následne vyčerpá. Pri včas diagnostikované cukrovke u súk je kastrácia dostačujúcim riešením, kedy nie je nutné podávanie inzulínu. V ostatných prípadoch je nevyhnutnou súčasťou terapie.

Poslednou skupinou ochorení, kedy musíme pristúpiť ku kastrácii, sú komplikácie v súvislosti s graviditou a pôrodom - torzia maternice, ruptúra ​​maternice, mimomaternicové gravidita, nekontrolovateľné krvácanie, prípadne zadržaný plod či placenta ktoré môžu viesť k popôrodnej metritídy (zápal maternice).

Komplikácie a nevýhody kastrácia

Kastrácia prebieha v naprostej väčšine prípadov bez problémov a suky znášajú kastrácii veľmi dobre. Musíme si však uvedomiť, že sa jedná o chirurgický zákrok, a preto prináša určité riziká. Môže to byť riziko anestézie a krvácanie do dutiny brušnej. Tieto komplikácie sú však znížené na minimum dodržaním všetkých operačných postupov - dôkladné predoperačné vyšetrenie, voľba vhodných anestetík, dôkladná príprava operačného poľa, použitie sterilných nástrojov, monitoring počas operácie i po nej a predovšetkým starostlivo a dôsledne prevedený vlastný operačný výkon.

Hlavné nevýhody, ktoré môžu po kastrácii nastať, sú obezita a močová inkontinencia súk. Príčiny obezity po kastrácii sa daju dobre zvládnuť zodpovedným prístupom majiteľa - zníženie kŕmnej dávky, špeciálne diéty pre kastrátov alebo diéty light a zvýšená pohybová aktivita. Tiež presné príčiny močovej inkontinencie po kastrácii nie sú známe, ale pravdepodobne je príčinou znížená hladina estrogénov. Podľa rôznych štúdií je výskyt tejto komplikácie po kastrácii 3 - 21%, pričom sa môže objaviť hneď, ale tiež až 10 rokov po kastrácii. Vyššie riziko je u súk vážiacich viac ako 20 kg.

Pred každým plánovaným chirurgickým zákrokom v narkóze je nutné u zvieratka dodržať 24 hodinovú hladovku. Hladné zvieratá spotrebujú menej narkotík, narkóza je plynulejšia, bezpečnejšia a predchádzame aj možnosti zvracania žalúdočného obsahu v priebehu narkózy a jeho nasledovného vdýchnutia do pľúc. Vodu samozrejme piť môže.

Pred operáciou:

• Pred každým plánovaným chirurgickým zákrokom v narkóze je nutné u zvieratka dodržať 24 hodinovú hladovku. Hladné zvieratá spotrebujú menej narkotík, narkóza je plynulejšia, bezpečnejšia a predchádzame aj možnosti zvracania žalúdočného obsahu v priebehu narkózy a jeho nasledovného vdýchnutia do pľúc. Vodu samozrejme piť môže. Prístup k nej odoprieme až približne 2 hodiny pred zákrokom.
• Zvieratko pred príchodom k veterinárovi riadne vyvenčite.
• Ak vaše zviera užíva nejaké lieky, upozornite na túto skutočnosť veterinára.
• Obvyklý postup na našom pracovisku je, že po príchode so zvieratkom počkáte, kým upadne do narkózy, následne môžete odísť. Telefonicky vás budeme informovať, keď sa zvieratko preberie po operácii z narkózy a je schopné ísť domov, aby ste si preňho prišli.

Po operácii:

• Zvieratko si po zákroku preberiete až keď je úplne pri vedomí. Robíme to preto, aby sme čo najviac minimalizovali riziko výskytu komplikácii spojených s preberaním z narkózy.
• Po príchode domov môžete zvieratku ponúkať malé množstvá vody (ak vám lekár nenariadil inak!) s prestávkami. Ak by ste mu dali naraz vypiť väčšie množstvo tekutín hneď po narkóze, môže zvracať.
• Potravu môže zviera prijímať cca 8-10 hodín po zákroku (podľa typu operácie). Prvá strava by mala byť ľahko stráviteľná a približne v polovičnej dávke ako obvykle – napr. varené kuracie mäso bez kože a kostí s ryžou, alebo cestovinou. Následne prejdeme na obvyklé kŕmenie. Ak váš miláčik potrebuje po operácii špeciálny kŕmny režim, veterinárny lekár vás na to upozorní.
• Niektoré anestetiká spôsobujú pri preberaní z narkózy halucinácie. Ak vaše zvieratko počas prebúdzania kňučí či šteká, nie je to od bolesti, ale preto že sa mu sníva.
• Bez príkazu veterinárneho lekára neaplikujte na operačnú ranu žiadne roztoky ani masti!
• Stehy z kože sa obvykle odstraňujú na 14. deň po operácii.
• Je veľmi dôležité, aby si zviera operačnú ranu neoblizovalo, ani nehrýzlo. Ak tomu neviete zabrániť, požiadajte veterinára o plastový ochranný límec.
• Ak má vaše zviera operačnú ranu na bruchu, alebo končatinách, vyhýbajte sa miestam s vysokou trávou a miestam , kde by mohlo dôjsť k poškodeniu alebo znečisteniu rany. Používajte vôdzku.
• Pokiaľ sú na rane stehy, nekúpte zviera a chráňte ranu pred namočením.

Pôrod je fyziologická záležitosť. Nemusíme ho teda brať ako niečo výnimočné a suku tým nepríjemne stresovať. Väčšina súk rodí úplne spontánne a zvyčajne nepotrebujú ľudskú pomoc. Samotný pôrod je niekoľkohodinové záležitosť a preto je vhodné suky zbytočne neznervózňovat prílišnou nervozitou či uponáhľanosť. Dĺžka gravidity súk je v priemere 63 dní, pričom fyziologické rozmedzie dĺžky gravidity sa pohybuje od 58 do 70 dní. Pokiaľ dôjde k vypudeniu šteniat pred 58. dňom gravidity, jedná sa o potrat av tomto prípade nebývajú predčasne narodené plody väčšinou životaschopné a uhynú. Opačným extrémom je prenášanie plodov. Pri dĺžke gravidity nad 70 dní hrozí úhyn plodov v maternici sučky a následné komplikácie. Toto široké rozmedzie je dané tým, že suka je povoľná k páreniu aj niekoľko dní a spermie psa prežívajú v jej pohlavnom aparáte 3 až 6 dní, a preto sa deň krytie nemusí zhodovať s dňom oplodnenia. K oplodneniu vajíčok môže v skutočnosti dôjsť až za 3 dni od krytia.

Príznaky blížiaceho sa pôrodu bývajú väčšinou natoľko výrazné, že si ich všimne aj neskúsený chovateľ. Väčšinou už 24 - 48 hodín pred pôrodom začína byť suky nepokojná, prechádza z miesta na miesto, prestane prijímať potravu, častejšie močí, stavia si hniezdo a občas zrýchlene dýcha. Môže tiež vyhľadávať prítomnosť majiteľa alebo naopak samotu, zväčšuje sa jej mliečna žľaza a niekedy môžeme pozorovať aj sekréciu.

V oblasti konečníka psa a mačky sú umiestnené viaceré druhy žliaz, 

ale zdravotné problémy sa týkajú hlavne paranálnych (u chovateľov 

známe skôr ako "vačky") a cirkumanálnych žliaz.  

Paranálne žľazy:

sú párové, na každej strane konečníka je jedna a majú význam pri

sociálnych kontaktoch (preto si psi ňuchajú pod chvostami).

Za normálnych okolností dochádza k vyprázdňovaniu žliaz pri stolici 

a ich sekrét je vodnatý, béžový a má typický pach. Za určitých 

okolností (nadmerná tvorba sekrétu, zmena napätia svalov v okolí 

konečníka, obezita, nadváha, upchatie vývodných kanálikov) sa žľazy 

nevyprázdnia a dochádza k ich preplneniu a k zmenám vzhľadu a 

pachu sekrétu (sivohnedá až čierna farba, prímes krvi, sekrét je hustý, 

pastovitý až suchý, odporne zapácha).

Najčastejšie problémy:

- preplnenie - upchatie

- zápaly

- abscesy

- nádory

Tieto problémy sa  objavujú hlavne u malých a stredných plemien 

psov  (napr. u pudlov, kavalierov, kokršpanielov a čiváv), ale občas sa 

vyskytnú aj u veľkých psov. Podľa niektorých autorov sa problém 

vyskytuje predovšetkým u bytových psov s výcvikom poslušnosti, a súvisí 

s tým, že psi sa nevyšpinia vtedy, keď majú nutkanie na stolicu, ale až 

keď s nimi ide majiteľ von. Pes stolicu zadržiava a to časom spôsobí 

ochabnutie svalov v okolí konečníka, upchávanie žliaz a prípadne ďalšie 

problémy.

U mačiek je ochorenie zriedkavejšie.

Ako sa prejavujú problémy s paranálnymi žľazami ? 

- pes je nepokojný a prejavuje úporné svrbenie v oblasti konečníka 

  (otáča sa dozadu, šúcha si zadok "sánkovaním", olizuje si konečník, kúše si pri koreni 

  chvosta)

- konečník je zdurený a začervenaný, na dotyk bolestivý, sekrét žliaz je 

  zmenený

- v komplikovaných prípadoch môže byť narušený aj celkový zdravotný 

  stav (horúčka, apatia, nechutenstvo)

- pri abscese žľazy je pozorovaný bolestivý opuch pod chvostom vpravo 

  alebo vľavo od análneho otvoru, po prasknutí steny abscesu je na tomto 

  mieste viditeľná rana, z ktorej vyteká hustý zmenený sekrét, väčšinou 

  aj s prímesou krvi

- nádory paranálnych žliaz sa prejavujú zdurením v oblasti konečníka a 

  krvavým sekrétom; vyskytujú sa viac u samíc stredného a vyššieho veku

Liečba:

Akýkoľvek problém by mal riešiť veterinárny lekár, neodborné 

"vytláčanie vačkov" totiž môže situáciu ešte zhoršiť !

Pri preplnení a upchatí  žliaz obvykle postačí ich vyprázdnenie cez konečník (teda nie zvonku).

Pri opakovaných problémoch s vyprázdňovaním je možné podporiť tónus svaloviny podávaním

homeopatík a výživových doplnkov.

Infekčný proces už vyžaduje primeranú liečbu (výplachy žliaz dezinfekčným 

roztokom, lokálna a prípadne aj celková aplikácia antibiotík a protizápalových 

liečiv, homeopatická liečba).

V ojedinelých prípadoch je potrebné chirurgické  odstránenie žliaz.

Nádory je nutné chirurgicky odstrániť, dôležité je v tomto prípade aj vyšetrenie

zvieraťa kvôli prípadnému výskytu metastáz (biochemické vyšetrenie krvi, 

USG a RTG vyšetrenie).

Cirkumanálne žľazy:

sú rozptýlené okolo análneho otvoru a môžu sa z nich tvoriť cysty alebo zhubné 

aj nezhubné nádory; vyskytujú sa prevažne u samcov v staršom veku; 

riešenie je chirurgické - odstránenie útvarov