Koža

14.04.2012 13:30

 

Prierez kože psa

Latinský názov: Cutis
 


 

Koža psa je najväčší komplexný orgán, ktorý pokrýva celý povrch tela psa a zabraňuje vnikaniu škodlivých látok a mikroorganizmov do tela.

Skladá sa:

- pokožka (Epidermis),

- škára (Dermis),

- podkožie (Subcutis).

Pokožka (Epidermis) je najvrchnejšou vrstvou kože a je tvorená najmä keratinocytmi. Tieto bunky sa v najspodnejších vrstvách pokožky rozmnožujú a smerom k povrchových vrstvám bunky strácajú jadro, oplošťujú sa a odumierajú. Na povrchu kože sú odumreté bunky, ktoré sa neustále odlupujú – môžeme to pozorovať ako drobné šupiny na koži.

Okrem keratinocytov sa v pokožke nachádzajú melanocyty (ich funkciou je tvorba pigmentu melanínu), Langerhansove bunky (majú význam pri obranných mechanizmoch organizmu), Merkelove bunky (súčasť mechanoreceptorov).

Hrúbka pokožky sa líši od miesta na tele – v miestach, kde je koža pokrytá srsťou, je pokožka tenká, naopak v miestach bez srsti je hrúbka pokožky väčšia (napr. vankúšiky na labkách).

Medzi vrstvou pokožky a škáry sa nachádza bazálna membrána, ktorá zabezpečuje výmenu látok medzi týmito dvoma vrstvami a obopína chlpové folikuly a kožné žliazky.

Škára (Dermis, Corium) je najhrubšou vrstvou kože a je tvorená najmä väzivom, ktoré zabezpečuje značnú pevnosť kože. Nachádza sa tu veľké množstvo rozličných druhov buniek, ktoré majú podiel na mnohých funkciách. V škáre sú uložené chlpové folikuly, kožné žľazy a kožné svaly. Cez povrchovú vrstvu (tzv. papilárva vrstva) prebieha veľký počet krvných a lymfatických ciev a nervov.

Podkožie (Subcutis) sa svojou hrúbkou líši v rôznych miestach tela. Je tvorené z väziva a tuku. Spája kožu a podložie, čo je napr. kostrové svalstvo alebo kosť.

Kožné žľazy sa môžu nachádzať v koži buď samostatne, alebo sú viazané na prítomnosť chlpového vačku.

Delenie kožných žliaz psa

potné žľazy (Glandulae sudoriferae, Glandulae glomiformes)

mazové žľazy (glandulae sebaceae).

Pravé potné žľazy (Glandulae sudoriferae merocrinae) sa u psa nachádzajú na prstových vankúšikoch. Nepravé potné žľazy (tzv. pachové resp. aromatické) (Glandulae sudoriferae apocrinae) sa u psa nachádzajú v malom počte. Ich prítomnosť je viazaná na prítomnosť chlpového vačku.

Mazové žľazy sú taktiež spájané s chlpom a ich produktom je kožný maz (Sebum cutaneum). Na niektorých miestach sa zmenili na špecializovaný typ žliaz – napr. na mihalniciach tarzálne žľazy, okolo ritného otvoru circumanálne žľazy.

Modifikovanou kožnou žľazou je aj mliečna žľaza.

Vedeli ste, že:

Koža predstavuje 12-24% celkovej živej hmotnosti psa (v závislosti na veku).

Pri poškodení kože sa zvyšuje epidermálny obrat (to znamená čas, za ktorý sa bunky z najspodnejšej vrstvy pokožky dostanú na povrch pokožky a odlupnú sa); priemerný čas tohto prechodu u zdravého psa sú 3 týždne, čo je o 1 týždeň menej ako u človeka (28 dní).

Hrúbka kože u psa je od 0,5mm – 5mm.

U rôznych plemien je hrúbka kože rozličná.

Najhrubšia koža je v oblasti chrbta a krku psa a najtenšia v inguinálnej oblasti (oblasť medzi brušnou stenou a stehnami, miesto kde sa u samcov nachádza miešok a semenníky)

Pes sa nepotí tak ako človek na celom tele, pretože potné žľazy psa sa nachádzajú len v oblasti prstových vankúšikov (môžme si to všimnúť, keď náš pes dlhšie stojí napr. na chodníku – aj napriek tomu, že je vonku sucho, môžme nájsť odtlačok labky)

Mazové žľazy spoločne s nepravými potnými žľazami vytvárajú na chlpe ochrannú vodeodolnú lipidovú vrstvu, ktorá ma antimikrobiálny a antiparazitický účinok

Na prechode prvej a strednej tretiny vrchnej strany chvosta sa nachádza tzv. chvostová žľaza, ktorá vznikla zmnožením mazových a potných žliaz (u psov si v tejto oblasti môžme všimnut inú kvalitu srsti – hrubšia a redšia srsť)

Psy majú najvyššiu hodnotu pH kože zo všetkých cicavcov. Kým u človeka je hodnota pH kože 4,8 - 5,5, u psov má pH kože hodnotu 7,4


 

Srsť

Latinský názov: Pili

Srsť je súbor chlpov rozličného typu, ktorej hlavnou funkciou je ochrana psieho organizmu pred poškodením a udržiavanie telesnej teploty.

Typy psích chlpov

krycie chlpy,

podsada.


 

Chlpy (Pili) vyrastajú z povrchovej vrstvy kože – epidermis a sú ukotvené v chlpovom vačku (Folliculus pili) v škáre (Corium).

Zloženie psieho chlpu

dreň (Substantia medullaris),

kôra (Substantia corticalis),

povrchová blana chlpu (Cuticula, Epidermicula).

U psov sa stretávame s tzv. zloženými chlpovými folikulmi, čo znamená, že z každého chlpového vačku rastie jeden primárny (vedúci) chlp, na ktorý sa viaže sval a aj potné a mazové žľazy a potom sú tu sekundárne (vedľajšie) chlpy.

Pĺznutie a obnova psej srsti


 

Pĺznutie u psov prebieha rozlične – u psov chovaných vonku je výrazné, spravidla 2x ročne, u psov chovaných v bytoch väčšinou celoročne.

Rast chlpov je cyklický a má 3 fázy. Prvá je fáza aktívneho rastu chlpu tzv. anagen. Druhou fázou je tzv. medziobdobie – katagen a treťou je fáza pokoja – telogen, v ktorej chlp zostáva niekoľko týždňov a pri nástupe ďalšej anagénnej fázy vypadáva.

Na proces rastu chlpov a ich vypadávanie majú vplyv sezónne, hormonálne a plemenné faktory, taktiež aj stres a výživa psa.

Typy srsti u psov

Veľké množstvo plemien a najmä účel ich šľachtenia spôsobil aj rozličnú kvalitu a zloženie srsti.

Hladká srsť – takáto srsť prilieha k telu, chlpy sú krátke, podsada je riedka alebo chýba. Starostlivosť je najmenej náročná, avšak chlpy sa ťažko odstraňujú z oblečenia, kobercov a nábytku. Plemená s týmto typom srsti: Dalmatín, boxer, nemecká doga, krátkosrstý jazvečík,

Dlhá srsť – má rôzne podoby a dĺžku, je typická hustou kratšou podsadou a dlhšími krycími chlpmi. Starostlivosť zahŕňa česanie pomocou kefy aspoň raz týždenne. Pri pĺznutí sa treba pripraviť na "podsadový koberec" a častú výmenu ponožiek na našich nohách.

Plemená s týmto typom srsti: nemecký ovčiak, bobtail, špic, zlatý retriever, ...

Hodvábna srsť – sa vyznačuje jemnými dlhými krycími chlpmi a jemnou podsadou, ktorá je u niektorých plemien hustá, avšak môže aj chýbať. Tento typ srsti si vyžaduje denné prečesávanie, inak sa začnú tvoriť dredy hlavne na miestach "najpoužívanejších" (napr. pazuchy, na pleciach, srsť na zadku, medzi panvovými končatinami, na chvoste, na ušiach a v oblasti obojka a postroja). Dôležité je rozčesávanie najmä v daždivom počasí a po pobyte v prírode. U plemien setrov a španielov srsť okrem vyčesávania aj trimujeme.

Plemená s týmto typom srsti: plemená setrov a španielov, maltézsky psík, yorkshirský teriér,

Hrubá (drôtovitá) srsť – tento typ srsti je veľmi špecifický, pretože chlpy je potrebné pravidelne upravovať tzv. trimovaním, čo je vytrhávanie odumretých chlpov. Srsť je zložená z hrubých krycích chlpov a hustej podsady.

Plemená s týmto typom srsti: plemená teriérov, bradáče, ...

Kučeravá srsť – je taktiež veľmi špecifickým typom srsti, ktorá nepĺzne, ale odrastá. Pokiaľ sa takáto srsť pravidelne neprečesáva (každý deň) a neupravuje (strihanie každé 2 mesiace), začnú sa robiť dredy.

Plemená s týmto typom srsti: bišon, pudle, kerry blue teriér, ...

Na svete sú plemená, ktoré ľudí zaujmú na prvý pohľad svojou netypickou srsťou – medzi tieto plemená patria maďarské národné plemená komondor a puli. Ich srsť odrastá, tvoria sa dredy (krycie chlpy + podsada), ktoré sa potom pravidelne rozmotávajú jeden po druhom, aby netvorili veľké plochy. Starostlivosť o tieto plemená je veľmi náročná a psy, ktoré nechodia na výstavu sú zväčša strihané nakrátko.

Ďalšími zaujímavými plemenami sú psy bez srsti – naháče, ktorých koža vyžaduje špeciálnu starostlivosť a ochranu pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami a slnkom. Patria sem napr. mexický naháč, peruánsky naháč a čínsky chocholatý pes, bezsrstá varianta.

Psie chlpy so zvláštnou úlohou

Hmatové chlpy (Pili tactiles) sú tuhé, hrubšie dlhé chlpy hlboko zakotvené v koži, ktoré nachádzame na predilekčných miestach (miesta s najčastejším výskytom) – na pyskoch, brade, obočí a v medzisaničí. Ich koreň je obalený cievami a chlpové pošvy sú veľmi dobre inervované. Sú citlivé nielen na dotyk, ale aj na vibrácie, zmeny tlaku vzduchu a zmeny teploty.

Očné riasy (Cilia)

Chlpy v ušiach (Tragi)

Vedeli ste, že:

Každý chlp má svoj sval (musculus arrector pili), ktorý dokáže chlp vztýčiť. Vztýčenie chlpov je odpoveďou na určité vonkajšie vnemy ako je chlad, strach, stres.

Z jedného chlpového vačku vyrastá jeden vedúci chlp a 5-20 sekundárnych chlpov.

Šedivenie chlpov je podmienené tvorbou vzduchových vakuol v bunkách kôry chlpov a v medzibunkových priestoroch.

Krycie chlpy určujú farbu srsti.

Psia srsť slúži nielen na udržanie telesnej teploty v zime, kedy sa zvyšuje počet sekundárnych chlpov (husté,kratšie a jemnejšie chlpy neprepúšťajú vlhkosť a chlad, pretože sa v srsti vytvorí akási vzduchová vrstva), ale aj naopak, v lete prirodzená srsť psa pomáha ochladzovať (redšie, hrubšie a dlhšie chlpy medzi sebou nechávajú dostatok voľného priestoru pre prúdenie vzduchu)

Typickým plemenným znakom Rodézskych ridgebackov je pás opačne rastúcej srsti na chrbte - tzv. ridge. Jedince, ktoré sa narodia bez tohto znaku sú neštandardné.

Krycia sústava

 

Tenká vrstva tkaniva – koža tvorí prirodzený vonkajší obal pre telo psa a slúži na niekoľko účelov:

* nedovolí cudzím predmetom vniknúť do tela

* udržiava vlhkosť vo vnútri tela

* reguluje teplotu tela

* produkuje vitamín D

* chráni pred ultrafialovým žiarením kožným pigmentom a chlpmi

* obsahuje žľazy (majú dôležitú úlohu pri vylučovaní odpadových látok z tela) a receptory bolesti, teploty a tlaku.
 

Koža sa skladá z troch vrstiev: z vonkajšej pokošky (epidermis), pod ktorou je zamša (hypodermis). Ešte hlbšie sa nachádza vrstva tuku slúžiaca ako záloha výživnej zásoby, tepelná izolácia a ochrana kostí a orgánov. Na rozdiel od ľudí psy nevylučujú pot žľazami v koži s výnimkou niekoľkých žliaz na chodidlách.

Srsť psov sa tvorí v pokožke. Vyrastá z vlasovej cibuľky. Mazové žľazy vylučujú olejovitú, polotekutú látku (sebum), ktorá srsť premazáva a izoluje proti vlhkosti. Tieto žľazy tiež produkujú pach, ktorým pes označuje svoje teritórium, a rôzne látky fungujúce ako chemické signály, nazývané feromóny. Tie pomáhajú privábiť jedincov opačného pohlavia.

Rozlišujeme tri druhy chlpov:

* Pesíky (vrchná srsť) sú dlhé chlpy tvoriace nepremokavú hornú vrstvu kožucha

* Podsada zachytáva vzduch v kožuchu, aby psovi bolo teplo

* Fúzy – chĺpky, ktoré sú citlivé na dotyk; nachádzajú sa okolo papule, očí a na oboch stranách nosa.

K pĺznutiu (obmene srsti) dochádza preto, aby vyhovovala požiadavkám okolitého prostredia; predovšetkým predchádza prípadnému prehriatiu. Srsť opäť dorastie a zhustne pri nízkych teplotách, aby psovi bolo teplo. Epiderma sa neustále obmieňa, ako bunkové tkanivo odumiera, odlupuje sa vo forme malých vločiek – lupín (odumretá koža). Obmena srsti je neustálym, nikdy sa nekončiacim procesom, pri ktorom sa stará, odumretá srsť nahrádza novou, zdravou. Všetky plemená nie sú vybavené tzv. spodnou vrstvou srsti – podsadou, niektoré plemená (tzv. naháče) nemajú srsť buď žiadnu, alebo len v obmedzenom množstve na niektorých častiach tela. Samotné pĺznutie v nijakom prípade neochráni psa pred prehriatím; najmä pri psoch dlhosrstých plemien, ako sú novofoundlandský pes alebo čau-čau, nemožno sa spoliehať na prirodzené termoregulačné schopnosti srsti a organizmu. Krátkosrsté plemená majú, naopak, veľmi obmedzené schopnosti ochrániť sa “zhustnutou” srsťou pred chladom.

Zmeny farby kože
 

Zdravý pes v dobrej kondícii má vláčnu kožu, chorý alebo dehydrovaný (odvodnený) tuhú a nepoddajnú. Náhla zmena od bežnej svetloružovej farby môže naznačovať chorobu a potrebuje veterinárne vyšetrenie. Akékoľvek zmeny farby kože psa si človek obyčajne najskôr všimne na pyskoch a ďasnách.

* Biela môže byť prejavom chudokrvnosti v dôsledku zamorenia cudzopasníkmi, nedostatkov vo výžive, ako aj šoku.

* Sčervenanie poukazuje na zápalové ochorenie kože alebo tkanív pod ňou.

* Modrá naznačuje problémy so srdcom, ochorenie dýchacieho ústrojenstva alebo otravu.

* Žltá svedčí o žltačke (poruche činnosti pečene).

 

Výživa a kondícia kože a srsti psov.

Keď chceme vedieť, či je pes zdravý, často uprieme zrak na jeho kožu a srsť, pretože ony sú dobrým indikátorom celého zdravia. Dlhú dobu vieme, že deficity rôznych živín sa prejavujú vedľa iných príznakov tiež zmenou štruktúry, funkcie a farby srsti a kože psa. A tak nie je prekvapujúce, že veľa majiteľov psov verí, že úprava kŕmenia pre psa je najlepšou cestou, ako pomôcť ich psovi dosiahnuť lepšiu kondíciu srsti. Toto sa domnievajú tiež niektoré výskumné ústavy, obzvlášť vtedy, ak pes je kŕmený značne deficitným alebo nevyváženým kŕmením. Jednotlivé nutričné ochorenia sú vzácne u väčšiny psov, ktorí sú kŕmení komerčne vyrábanými krmivami.

Srsť Vášho psa

Zvieracia srsť je zložená z mnoha miliónov chlpov, ktoré vyrastajú z vrstvy kože nazývanej “epidermis”. Chlpy rastú v chumáčoch z hlboko uložených papil známych ako folikuly, ich hĺbka uloženia je rôzna v závislosti na veľkosti chlpu a umiestnení na tele. Chlp je väčšinou zložený z proteínov keratínového typu a veľmi malého množstva minerálov. Odborníci na výživu môžu skúmať koncentráciu týchto minerálov, aby ukázali stav stopových prvkov u určitého druhu. Psy používajú asi 25% svojho denného príjmu proteínov práve k rastu srsti. To, čo určuje farbu srsti chlpov cicavcov je pigment nazývaný melanín, ktorý sa nachádza v kôre chlpu.

Funkcia kože a srsti

Koža a jej srsť sú komplexným systémom, ktorý má veľa úloh. Tu sú uvedené presne tieto funkcie:

Ochrana

Koža oddeľuje vnútorné prostredie od vonkajšieho, tým chráni zviera pred fyzikálnym a chemickým poškodením. Koža teda pomáha udržať stabilnú telesnú teplotu pomocou kontroly strát evaporáciou – vyparovaním. Srsť tvorí izolujúcu bariéru proti teplote a iným klimatickým extrémom. Na rozdiel od ľudí, ktorí potrebujú pot pre vydanie nadmerného telesného tepla, psy majú menšiu fyziologickú potrebu sa potiť, aby bola regulovaná telesná teplota. Psy sa ochladzujú dýchaním, ktoré pomáha odpariť vlhkosť z jazyka a dutiny ústnej.
 

Sklad

Koža funguje ako skladovacia rezerva tekutín, tukov a elektrolytov.

Exkrécia - vylučovanie

Koža funguje ako orgán vylučujúci tekutiny, niektoré minerály, dusíkaté substancie a bunkový odpad cez pot a mazové žľazy.
 

Vnímanie
Koža a srsť zvierat funguje ako orgán, ktorý vníma teplotu alebo zmeny fyzikálneho tlaku.

Komunikácia

Koža je dôležitý orgán v sociálnom živote zvierat, pretože vydáva pachy, ktoré riadia sexuálne chovanie a pomáhajú zvieratám identifikovať každé iné zviera a ich teritórium. Srsť teda hrá extrémne dôležitú komunikačnú rolu vo vzťahoch medzi zvieratami a ich ľudskými majiteľmi. Mnoho z nich zažíva veľké potešenie, ak môžu hladkať a česať svoje zviera. Bolo publikovaných mnoho štúdií o úžasnom liečebnom a psychologickom prospechu tohto partnerstva. Radi tiež potľapkáme srsť našich psov, keď ich chválime, a je iste úžasné, že môžeme mať radi psov čiastočne aj preto, že majú peknú a zdravú kožu.

 

Čo zhoršuje kondíciu srsti Vášho psa.

Napriek tomu, že nemôžete vidieť výmenu srsti u Vášho psa na vlastné oči, je jasné, že to nie je statická časť jeho tela. Normálne sa srsť postupne mení vo svojej kondícii a vzhľade. Psy pĺznu hlavne z dôvodov sezónnych zmien, akonáhle sa dni predlžujú a zvyšuje sa teplota. Toto najviac zaznamenáme u psov žijúcich vonku. Oni vymieňajú srsť dvakrát do roka, v jari a v jeseni. Psy chované doma majú obvykle zreteľné obdobia pĺznutia a môžu pĺznuť v priebehu celého roka.

Veľa ochorení môže narušiť kožu a srsť psa. Aj keď stavy súvisiace s výživou sa môžu objaviť, sú teraz vzácne v západných krajinách, kde väčšina ľudí kŕmi svoje psy vyváženým vyrobeným krmivom pre psy. Napriek tomu mnoho iných ochorení môže spôsobiť zhoršenie srsti a kože. Toto sú infekčné ochorenia bakteriálneho, vírusového, plesňového alebo parazitárneho pôvodu; fyzikálne alebo chemické traumy; hormonálne a metabolické poruchy; a iné k výžive nevzťahujúce sa faktory. Preto je veľmi dôležité poradiť sa s Vaším veterinárnym lekárom, hneď, ako spozorujete náhlu alebo podstatnú zmenu v kondícii kože alebo srsti Vášho psa.

 

Tu sú typické príznaky ochorení súvisiacich s výživou:

- tvorba lupín a vločiek nazývaných “lupy” a škrabanie

- suchá srsť bez lesku

- vypadávanie srsti

- zápal kože (dermatitis)
 

Často najlepším počiatočným krokom, ktorý môžete urobiť pre svojho psa s týmito príznakmi, je kŕmiť ich kvalitným vyváženým komerčne vyrábaným krmivom v súlade s doporučeniami výrobcu pre obdobie života, skôr, než uvažovať o prídavkoch k nevyváženému kŕmeniu. Môžete sa poradiť u veterinárneho lekára.

Deficit esenciálnych mastných kyselín (EFA - essential fatty acid)

Všetky cicavce potrebujú esenciálne mastné kyseliny (EFA) pre tvorbu bunkových membrán. Esenciálne mastné kyseliny sú zahrnuté v mnohých ohľadoch zdravia vrátane srsti a kože, funkcie ľadvín a reprodukcie. U psov kyselina linoleová, ktorá sa nachádza predovšetkým v rastlinných olejoch, je hlavná EFA. Deficit EFA sa prejavuje hrubou suchou krehkou srsťou, lupinami, zlým hojením rán a šupinatou kožou. Psy dostávajúce kŕmenie s nízkym obsahom tuku bez dostatočného množstva rastlinného oleja majú veľkú pravdepodobnosť výskytu priameho alebo primárneho deficitu EFA. Sekundárny deficit EFA sa najčastejšie objaví u psov s problémami s pankreasom, pečeňou alebo tenkým črevom. Je to preto, že tieto ochorenia redukujú schopnosť psa absorbovať a tráviť tuk. Ak má Váš pes tieto problémy, je potrebné ich liečiť a upraviť jeho stravu pod dohľadom veterinárneho lekára.
 

Deficit proteínov a aminokyselín

Psy získajú deficit proteínov a aminokyselín, ak neprijmú dostatok kŕmenia, ktoré obsahuje vysoko kvalitný proteín alebo špeciálne esenciálne aminokyseliny. Všeobecné príznaky deficitu proteínov sú krehká, depigmentovaná srsť, ktorá ľahko vypadáva a pomaly sa obnovuje. Špecifické deficity aminokyselín tyrosínu, tryptophanu a cystínu môžu interferovať s tvorbou pigmentu v koži a srsti. Ale Váš pes pravdepodobne nemá tento deficit, pokiaľ nie je kŕmený len vegetariánskym kŕmením. Chronický deficit síru obsahujúcich aminokyselín, methionínu a cystínu, môže spôsobiť stratu srsti. Deficity proteínov a aminokyselín sa najčastejšie prejavia u psov, ktorí dostávajú nevyvážené kŕmenie, ktoré obsahuje veľmi málo proteínov zvieracieho pôvodu. U dospelých zvierat deficit môže trvať mesiace až roky, kým sa prejaví, takže najčastejšie vidíme problém u rastúcich šteniat, kde deficit môže viesť k zlému rastu.

Deficity minerálov

Deficity minerálov sú následkom minerálnej nerovnováhy alebo výskytu antagonistov minerálov v kŕmení.

Sekundárny deficit zinku pochádza zväčša z podávania kŕmení s vysokým obsahom vápnika, ktorý súperí so zinkom v miestach jeho vstrebávaní. Alebo zinok nemusí byť biologicky dostupný, pretože je vyviazaný fytátmi v kŕmení. Fytáty sú komplexné organické zlúčeniny obsahujúce fosfor. Nachádzajú sa predovšetkým vo vláknitej zelenine a môžu viazať stopové prvky ako, napríklad, zinok, interferujú s ich absorpciou z čreva. Príznaky deficitu zinku sú strata srsti, zhrubnutie kože (parakeratóza) a strata pigmentácie chlpov (achromotrichie). Vedci odhalili niekoľko stavov odpovedajúcich na zinok u psov a usudzujú, že zinok je veľmi dôležitý pre optimálny stav kože a srsti u psa.

Určité plemená môžu byť viac citlivé na deficit zinku. Sibírsky husky a aljašský malamut, napríklad, sú predisponovaní k dermatóze odpovedajúcej na zinok. Ochorenie obvykle začína v priebehu puberty a prejavuje sa strupovatením, šupinatením a začervenaním okolo tlamy, brady, očí, uší a na miestach vystavených väčšiemu tlaku ako, napríklad, lakte a päta. Iné postihnuté miesta sú prstové vankúšiky a vonkajšie genitálie. Trvalé podávanie zinku psovi sa zdá prospešné.

Druhý syndróm sa objavuje u šteniat rôznych plemien, predovšetkým obrovských. Koža je začervenalá a vytvárajú sa strupy na hlave, tele a končatinách. História kŕmenia týchto psov často ukáže nadmerné množstvo podávaného vápnika alebo kŕmenie s vysokým obsahom proteínov rastlinného pôvodu. Pamätajte si, že potreba zinku u psa je relatívne malá a veľmi vysoké dávky zinku sú toxické.

Deficit jódu alebo ochorenie metabolizmu štítnej žľazy sú spojené s alopéciou. Pretože metabolické ochorenia sú oveľa pravdepodobnejšie než pravé deficity v kŕmení, je dôležité pre stanovenie presnej diagnózy poradiť sa s Vaším veterinárnym lekárom.

Deficity vitamínov

Najčastejšími deficitmi vitamínov u psov sú pravdepodobne deficit vitamínu A a biotínu. Deficit vitamínu A je obvykle spôsobený nízkotučným kŕmením, často založeným na chudom mäse alebo mäse zlej kvality, alebo zle uskladneným suchým komerčne vyrábaným krmivom. Zvieratá s ochorením slinivky brušnej alebo pečene môžu trpieť deficitom vitamínov, pretože ich telo nemôže správne absorbovať tuk. Deficit vitamínu A je charakterizovaný veľmi suchou, stvrdnutou kožou, suchou a nelesklou srsťou a vypadávaním srsti. Oči psa môžu byť postihnuté zápalom spojiviek a stvrdnutím rohovky.

Neexistuje jasná evidencia deficitu biotínu u psov, pretože normálne ich získavajú mikrobiálnou syntézou v čreve. Experimentálne deficity biotínu boli zistené u psov, ale len keď dostávali antibiotiká k potlačeniu pôsobenia mikróbov a dostávali veľké množstvá vaječného bielka. Nevarený vaječný bielok obsahuje proteín nazývaný avidin, ktorý inaktivuje biotín a robí ho pre zviera nedostupným. Psy s deficitom biotínu mali hrubú nelesklú srsť, vypadávali im chlpy, mali šupinatú seborrhoickú kožu, zápal, exudáciu a vredy na koži.

Iné vitamíny, ktoré môžu ovplyvniť kondíciu srsti a kože, keď sú v deficite, sú riboflavín, pyridoxin, niacin, vitamín B12, kyselina pantothenová, kyselina listová a cholin. Šance, že tieto živiny sú u psov v deficite, je nepatrná. Možnou výnimkou je psia pellagra (čierny jazyk), ktorá vzniká pri deficite niacinu, a je niekedy spozorovaná u zle kŕmených ovčiarskych psov.

Alergia a neznášanlivosť n krmivo

Väčšina bežne skrmovaných súčastí kŕmenia, ktoré pes dostáva, môže byť alergénna u niektorých jedincov alebo u iných jedincov len v určitej dobe. Kedy sa u psa náhle vyvinie precitlivelosť na jeden určitý antigén, ktorý môže byť len malou alebo náhodnou súčasťou kŕmenia, zostáva tajomstvom. Účinok alergie na krmivo obvykle zahŕňa poruchy kože a tráviaceho aparátu, alebo príležitostne spôsobuje akútnu astmu.

Ochorenie trávenia

Niektoré problémy s tráviacimi funkciami môžu eventuálne spôsobiť podmienené stavy deficitu esenciálnych živín, ktoré postihujú srsť a kožu psa. Ale úprava kŕmenia psa s ochorením tráviaceho traktu je často veľmi komplexná a závisí na presnej znalosti, ktorá funkcia je postihnutá. Vy preto môžete zmeniť stravu Vášho psa len pod dohľadom veterinárneho lekára.