Endoparazity- vnútorné parazity psov a mačiek
Obsahom tohoto článku sú potenciálne riziká prenosu endoparazitov zo zvierat na človeka.
V záplave informácií, ktoré má dnešný človek k dispozícii chcem poukázať tie, ktoré považujem za dôležité jednak pre chovateľov a majiteľov psov a mačiek a rovnako aj pre širokú verejnosť.
Škrkavky:
Dospelé štádiá škrkaviek psov (Toxocara canis) a mačiek (Toxocara cati) parazitujú v tenkom čreve. K nákaze dochádza prehltnutím vajíčok parazitov, ktoré sa nachádzajú vo vonkajšom prostredí (pôde, prachu...)
Larvy sa z čreva dostávajú do krvného obehu, ktorým prenikajú do pečene, pľúc a iných orgánov. Po ich vykašľaní a následnom prehltnutí sa dostávajú do tenkého čreva, kde dorastajú (až do cca 18 cm) a dlhodobo parazitujú už dospelé škrkavky. Tie produkujú vajíčka (jedna až 200 000 denne), ktoré sa trusom dostávajú do vonkajšieho prostredia. Prakticky všetky lokality, kde sa nachádza trus psov a mačiek, sú zamorené vajíčkami škrkaviek. Parazit poškodzuje tkanivá, cez ktoré migruje, a následkom môže byť napr. tráviace problémy, zápal pľúc, resp. iné komplikácie súvisiace s narušenými orgánmi. Veľká časť šteniat sa rodí nakazená, pretože už počas gravidity sa larvy škrkaviek dostávajú cez placentu do plodu. Po narodení sa šteniatka najviac infikujú mliekom feny. U mačiek je vývojový cyklus škrkaviek podobný s jediným rozdielom – nedochádza infekcii mláďat už v maternici.
Klinické prejavy sa najčastejšie manifestujú u mladých. Typické je nafúknuté bruško pri celkovej vychudnutosti, hnačky a zvracanie. Zvieratá sa pomerne rýchlo dehydratujú, stávajú sa apatické. Nezriedka sú pozorované kŕčové stavy, na ktorých má pri silnej invázii výrazný podiel aj škrkavkami produkovaný neurotoxín askaridín. Pri silnej invázii vo vrhoch s nízkou chovateľskou úrovňou nezriedka dochádza k početným úhynom.
Vzhľadom na prebiehajúcu migráciu lariev je častým príznakom chronický kašeľ a dušnosť.
Ako jediný účinný spôsob potláčania výskytu tohto parazita u našich domácich mäsožravcov, je dôsledná prevencia.
U sučiek/mačiek je vhodné vykonať preventívne „odčervenie“ pred plánovaným krytím. Jednoznačne treba však opakovane odčervovať šteňatá/mačatá od veku dvoch týždňov po narodení. Toto je potrebné opakovať v dvojtýždňových intervaloch do veku troch mesiacov a následne do veku pol roka raz mesačne. Počas laktácie je potrebné spolu s mladými odčervovať aj sučku/mačku. U starších, resp. dospelých zvierat sa odporúča pravidelné preventívne odčervenie kvartálne- raz za tri mesiace. Ďalším významným krokom v prevencii šírenia tohto ochorenia u zvierat a ľudí je komplexný spoločenský prístup k odpratávaniu zvieracích exkrementov a ich neškodná likvidácia.
Pásomnice:
Echinokokóza.
Jedná sa o závažné ochorenie psov a mačiek prenosné na človeka. Sú to drobné pásomnice Echinoccocus multilocularis a Echinococcus granulosus. Larvy si v rôznych orgánoch (pečeň, mozog) v hostiteľskom organizme vytvárajú cysty často enorných rozmerov (až niekoľko litrov). Vývojový cyklus týchto parazitov je viazaný na medzihostiteľa, ktorými sú okrem iných najmä prežúvavce- ovce a hovädzí dobytok, ale aj voľne žijúca raticová zver (srnčia, jelenia, divé svine). U tohto ochorenia je preto väčšie riziko tzv. „profesionálnej expozície“-pastierske a poľovné psy, personál salašov, maštalí, či poľovníci. Ale rovnako môže dôjsť k nakazeniu psíka počas dovolenky v horách na miestach kde sa pasú ovce, alebo na vychádzke v lesoch s výskytom zveri.
Po takýchto potenciálnych expozíciách je vhodné preventívne odčervenie, resp. koprologické vyšetrenie.
Môžu dosahovať dĺžku až 5m. Ich hlavička je vybavená háčikmi, ktoré slúžia na uchytenie parazita na črevnej stene. Zrelé články z koncových úsekov pásomnice sú z tela vylučované výkalmi a vyzerajú ako zrnká ryže. V každom článku sa nachádza veľké množstvo vajíčok schopných samooplodnenia.
Medzi najčastejšie pásomnice psov patrí Dipilidium caninum. Ich vajíčka slúžia ako potrava bĺch. Pes tieto blchy pri starostlivosti o srsť prehltne a tým sa vajíčka dostávajú opäť do čriev.
Taenia spp., dospelé pásomnice parazitujú v čreve psov, mačiek, líšiek a vlkov. Larválne štádium pásomnice parazituje vo vnútorných orgánoch mnohých zvierat a niekedy aj človeka, ktorý sa nakazí požitím vajíčok z okolia. Psi a mačky sa nakazia zjedením medzihostiteľov pásomníc napr. hlodavcov.
Trichuris vulpis patrí medzi hlístovce, ktoré parazitujú na sliznici slepého a hrubého čreva. Nakazenie týmto parazitom môže byť sprevádzané vodnatou hnačkou s prímesou krvi a stratou hmotnosti
Dipilidium caninum.
Dipilidie patria medzi menšie pásomnice, ktorých medzihostiteľom sú blchy. Jedná sa opäť o príklad takmer dokonalého kolobehu parazita v prírode. Je preto nevyhnutné po každom preliečení zvieraťa na blchy vykonať aj dôsledné odčervenie. Nemožno však opomenúť ani typický klinický príznak u psov tzv. „sánkovanie“-čiže pohybom v sede si šúchajú zadok o zem. Je to spôsobené extrémnym svrbením, ktoré tieto pásomnice svojim pohybom v koncových úsekoch čreva spôsobujú.
Machovce:
Sú drobné, asi 1cm dlhé parazity. Živia sa krvou hostiteľa. Psy sa nakazia (Ancylostoma caninum) aktívnym prienikom larvy cez neporušenú kožu, alebo ich zjedením.
Dirofilarióza.
Je to skupina parazitov, ktoré sme ešte donedávna zaraďovali do kategórie exotických. Na riziko nakazenia týmito helmintami sme zvykli upozorňovať len v súvislosti s letnými dovolenkami v stredomorí. Avšak od roku 2005 je situácia diametrálne odlišná. Bol zaznamenaný ich výskyt na Slovensku, najmä v povodí Dunaja, Malého Dunaja, Moravy. Naša nemocnica spolupracuje s Parazitologickým ústavom SAV v Košiciach
( https://dirofilarioza.webnode.sk ) pri diagnostike a pri monitoringu tejto nákazy
Toxoplazmóza.
V tomto prípade sa nejedná o helminta- „červa“ ale o jednobunkového systémového -tj. celotelového parazita – Toxoplasma gondi. Spôsobuje závažné ochorenie jednak u svojho jediného definitívneho hostiteľa- u mačiek, ale rovnako aj u človeka. Najmä gravidné ženy, malé deti a imunodeficientní jedinci sú rizikovou skupinou.
Medzi obyvateľstvom sú zaužívané rôzne mýty o prenose tejto infekcie v spojitosti s mačkami. Jedná sa však o nedostatočnú informovanosť a neexistuje naozaj rozumný dôvod mačky lynčovať. Zdrojom infekčných vajíčok sú totiž takmer výlučne mladé mačky, resp. skôr mačatá s akútnymi prejavmi ochorenia- celkové narušenie zdravotného stavu- zápal pľúc, spojiviek, výtok z nosa, hnačky , vysoká teplota spolu s apatiou a prípadne až paréza pri zasiahnutí nervového systému. Takéto mačatá sú schopné produkovať vo svojej stolici obrovské množstvo infekčných vajíčok len niekoľko dní. Tieto jedince často hynú na dehydratáciu, celkovú slabosť a podchladenie. Ak prežívajú, stávajú sa chronickými prenášačmi tohto ochorenia, avšak bez vylučovania infekčných vajíčok v stolici- čiže nepredstavujú reálne riziko prenosu ochorenia. Ak teda máte doma dospelú mačku a gravidnú ženu súčasne – je takmer nulové riziko infikovania sa takýmto spôsobom, ale ak chcete mať istotu, je vhodné dať vyšetriť trus Vašej mačičky. Stanovenie hladiny protilátok nemá žiadny praktický význam.
PROTOZOA
Protozoárne parazity psov a mačiek sú menej spomínané, ale ich nález pri koprologickom vyšetrení nie je vôbec zriedkavý. Vyskytujú sa najmä v prostredí s väčšou koncentráciou zvierat a zhoršenými zoohygienickými podmienkami (útulky, „množitelia“ väčšieho počtu zvierat...). Najčastejšími z nich sú kokcídie a giardie.
Kokcídie:
Častými kokcídiami u psov a mačiek sú Isospory. Klinická kokcidióza sa vyskytuje najčastejšie u mačiatok a šteniatok. Je pozorovaná zvyčajne v období odstavu. Z klinických príznakov prevláda hnačka (niekedy krvavá), strata hmotnosti a dehydratácia.
Giardie:
Väčšina infekcií prebieha bez príznakov. Pokiaľ sa objaví u mladých zvierat, hnačka býva jedným z príznakov. Postihnuté zvieratá vo väčšine prípadov strácajú hmotnosť, ale apetít ostáva nezmenený. Trus je väčšinou nezvyčajný, bledý, zapáchajúci a mastný. Giardie ničia jemnú výstelku čreva a tým bránia vstrebávaniu výživných látok. Je pomerne ťažko diagnostikovateľná, lebo sa nevylučuje v každom truse.
Giardióza
Giardióza je parazitárne ochorenie tráviaceho traktu ľudí i zvierat prenášané kontaminovanou vodou a potravou alebo priamym kontaktom s infikovanou osobou fekálno-orálnou cestou.Pôvodca ochorenia jednobunkový črevný bičíkovec Giardia intestinalis (syn. Giardia duodenalis, Giardia lamblia). Je to choroba mláďat a detí. Rozšírenie choroby je kozmopolitné, t.z., že sa vyskytuje na celom svete, hlavne v oblastiach s nízkou úrovňou hygieny. Giardióza sa u mláďat prejavuje ako hnačka s hojným obsahom hlienu bez krvi a zvýšeným obsahom tuku v stolici,nevoľnosťou, zvýšenou plynnatosťou,zvracaním,úbytkom hmotnosti,špatným alebo slabým kondičným skóre. Pri chronickom priebehu sa hnačka strieda so zápchou s adekvátnymi poruchami trávenia. Častý býva aj tzv. inaparentný ( skrytý) priebeh ochorenia- bez zjavných klinických príznakov.Diagnostika ochorenia sa robí in-house pomocu špecifického testu a kontrolnej mikroskopie.V niektorých prípadoch terapia trvá dlhší čas.Dôležité je zamedziť opätovnej infestácii čo výrazne skracuje dobu liečby.
Tritrichomonas foetus
Je jeden z najzávažnejších endoparazitov ktorý spôsobuje hnačku u mačiek.Tento jednobunkovec vo vonkajšom prostredí sa šíri stolicou.Kolonizuje hrubé črevo a spôsobuje dlhodobo trvajúce a niekedy neovládatelné ochorenie u mačiek.Štúdie poukazujú na to že Tritrichomonas foetus spôsobuje hnačku typu hrubého čreva čo sa prezentuje častou stolicou, polo mäkkou,potriesneou krvou alebo mukózou.Pri pretrvávajúcej hnačke vzniká zápal konečníka,iritácia análnej oblasti a u niektorých mačiek aj fekálna inkontinencia.Postihnuté môžu byť mačky všetkých vekových kategórií.Najčastejšie sa ochorenie objavuje u mačiek do 12 mesiaca života.V ohrození sú najme mačky ktoré sa nachádzajú v skupine v domácom prostredí,mačky umiestnené v útulkoch a vonkajšie mačky.Re-infekcia je jedna z ciest opätovného nakazenia sa a neúspešnosti nasadenej terapie.Na diagnostiku nestačí mikroskopické vyšetrenie trusu ale parazit sa musí kultivovať.
Cryptosporidium parvum
Protozoárny parazit ktorý pôsobí ako infekt v črevách psa a mačky.U zdravých jedincov spôsobuje šírenie oocýst do vonkajšieho prostredia bez klinických príznakov.U zvierat so slabou imunitnou odpovedov a chorých a najmä mládat sa klinicky prejavuje ako ochorenie tenkého čreva.Diagnostika je obtiažna kôli velkosti parazita a preto doporučujem vyšetrenie trusu a bioptických vzoriek v referovanom laboratóriu.
Terapeutík používaných pri liečbe a prevencii týchto ochorení je k dnes k dispozícii veľké množstvo. Je však niekoľko zásad, ktoré treba dodržiavať. Pri výbere „vhodného lieku“ je potrebné sa poradiť s veterinárnym lekárom. Keďže sa jedná o parazity tráviaceho traktu – najbežnejším spôsobom odčervenia sú tablety. Pri týchto je veľmi dôležité dodržať predpísanú dávku na hmotnosť zvieraťa. Na trhu sú dnes praktické „ochutené“ tablety , ktorými sa vyhýbame zaužívanému „schovávaniu“ tabliet do rôznych nežiadúcich pokrmov ako sú šunky, salámy a pod. Pre šteňatá je vhodné použitie tekutých suspenzií, čo uľahčuje ich aplikáciu a spoľahlivo zabezpečí požitie celej dávky liečiva. Pomerne veľkým problémom je podávanie tabliet mačkám. Práve z tohto dôvodu sú na trhu najnovšie preparáty; spot-on formy, slúžiace na komplexnú dehelmintáciu vysoko efektívnym a bezproblémovým spôsobom aplikácie. Rovnaké preparáty sú k dispozícii aj pre psov. Okrem pohodlného spôsobu aplikácie je ich veľkou výhodou fakt, že obsahujú nové účinné látky pôsobiace proti parazitárnym organizmom a riešia tak zároveň aj dlhšiu dobu vystávajúci problém s rezistenciou parazitov na zaužívané farmaká. Sú taktiež vysoko účinné pri „nových“ ochoreniach na našom území – proti Diroliariám.Na záver musím ešte spomenúť, resp. pripomenúť dôležitosť osobnej hygieny- dôsledné umytie rúk po každej manipulácii so zvieraťom a pred každým jedlom vôbec. Taktiež apelujem na majiteľov/chovateľov, aby boli kooperatívni pri odpratávaní exkrementov ich domácich miláčikov. Chránime tým naše zdravie a zdravie našich „štvornohých rodinných príslušnikov“.
Súhrn: Doporučujem každoročné preventívne vyšetrenie trusu-koprologia .Odčervovať 3-4 krát ročne.Dodržiavať schému odčervenia, hlavne u šteniat , gravidných a kojacih zvierat. Kontrolovať stolicu,aspoň opticky.Schéma odčervenia:pred nakritím,2 týždne po pôrode-skupinove matka a novorodenci,každý 2 týždeň až do tretieho mesiaca života,potom každý mesiac do 5 mesiaca života a následovne každý tretí až štvrtý mesiac života.
Medzi ďalšie opatrenia patrí:
- zakrývanie pieskovísk a zabránenie defekácii psov a mačiek na týchto miestach
- v záhradkách možno znížiť zamorenie prerytím pôdy (vajíčka škrkaviek na povrchu zničí slnečné žiarenie)
- pravidelné odblšovanie psov a mačiek (blchy sú medzihostiteľmi pásomníc).
Ako ohrozujú vnútorné parazity zdravie?
- zapríčiňujú nepríjemné symptómy ako je hnačka, zvracanie, chudnutie, anémia..., ktoré, pokiaľ nie sú výrazné, môžu byť považované za príznaky iných ochorení
- larvičky niektorých parazitov migrujú aj cez vnútorné orgány ako pečeň, pľúca, svalovina...a tým spôsobujú ich vážne poškodenie
- niektoré z parazitov sú prenosné na človeka a môžu spôsobiť vážne ochorenia
- vo vhodných podmienkach sú schopné vajíčka prežiť až 5 rokov