Najčastejšie otázky :: Veterinár Banská Štiavnica

Kúpili sme si šteniatko, čo nás čaká? Odčervenie, vakcinácie.

Kastrácia sučky

Chovateľské dôvody pre kastráciu sučky

Najčastejším dôvodom kastrácia súk je zabránenie ruje a ďalšej reprodukcie. Ak majiteľ nechce suku využiť k ďalšiemu chovu, je kastrácia úplne na mieste. Prevedenie kastrácie je oveľa vhodnejšie než aplikácie hormonálnych preparátov na zabránenie hárania. Preparáty majú totiž veľa nežiaducich účinkov. Kastrácia nežiaduce účinky neprináša a navyše vyrieši problém raz a navždy. Medzi chovateľmi sa šíri povera, že každá fena by mala mať aspoň raz šteňatá. Zo zdravotného hľadiska, je toto tvrdenie úplne mylné.

Kedy suku vykastrovať z chovateľských dôvodov?

V našich podmienkach sa suky najčastejšie kastruje po dosiahnutí pohlavnej dospelosti. Neodporúča sa zákrok vykonávať v prebiehajúcej ruji, pretože pohlavné orgány sú zväčšené a prekrvené. Lepšie je počkať asi 1 mesiac po skončení hárania do obdobia pohlavného kľudu, tzv anestru.

Zdravotné dôvody pre kastrácii feny

Kastrácia je najvhodnejším riešením niektorých ochorení súk. Medzi tieto ochorenia patria predovšetkým pyometra (hnisavý zápal maternice), nádory pohlavných orgánov, nádory mliečnej žľazy, vaječníkov cysty, cukrovka a pseudograviditu (falošná gravidita).

Pyometra (hnisavý zápal maternice) patrí k najčastejším a najnebezpečnejším ochoreniam najmä starších súk. Je to veľmi vážne ochorenie, ktoré bezprostredne ohrozuje život suky. Pokiaľ nie je čo najrýchlejšie začala liečba, je toto ochorenie pre fenu smrteľné. Kastrácia je voľbou vo väčšine prípadov, najmä ak sa jedná o staršiu suku, kde už nepočítame s ďalšou reprodukciou, ak došlo k vážnemu poškodeniu zdravotného stavu a rozvoju sepsy. Pokiaľ sa jedná o mladšie suku, s ktorou počítame s využitím do chovu, nie je príliš narušený celkový zdravotný stav a jedná sa o otvorenú formu pyrometre, môžeme sa pokúsiť o zvládnutie stavu pomocou konzervatívnej terapie, teda pomocou liekov.

Ovariálne cysty (cysty na vaječníkoch) veľmi často spôsobujú trvalú estrogenizaci zvieraťa. Tzn, že je zviera pod trvalým vplyvom pohlavných hormónov - estrogénov. To je dôležitý faktor pre následný rozvoj pyrometre, cukrovky a útlmu kostnej drene. Prvým riešením pri liečbe ovariálnych cýst je konzervatívna terapia aplikácií hormonálnych prípravkov. Pri neúspechu sa musí vykonať kastrácia.

Nádory pohlavných orgánov, najmä vaječníkov a maternice, sa nevyskytujú príliš často. Ak nie sú hormonálne aktívny, môžu byť náhodným nálezom pri sonografické vyšetrenie alebo brušných operáciách. Ak sú hormonálne aktívne, spôsobujú trvalú estrogenizaci zvieraťa a kastrácia je jediným možným riešením.

Nádory mliečnej žľazy sú opäť veľmi časté hlavne u starších súk a kastrácia môže byť súčasťou celkového chirurgického riešenia týchto nádorov. Preventívne sa kastrácia uplatňuje, ak je vykonaná v mladom veku.

Pseudograviditu (falošná gravidita) je normálnou súčasťou pohlavného cyklu súk. V prípadoch, kedy dochádza k veľkej produkcii mlieka a k zmenám správania, sa stáva zdravotným problémom. Najprv sa pristupuje k chovateľským opatreniam - zníženie kŕmnej dávky, znížené množstvo vody, zvýšenie pohybu. Prípadne sa aplikujú lieky, tzv antiprolaktiny. Pseudogravidita sa však u súk veľmi často opakuje a dochádza k nej prakticky po každom háraní. Preto je kastrácia najlepším riešením, pokiaľ však fena nie je určená k ďalšiemu chovu.

Cukrovka (diabetes mellitus) je u súk v naprostej väčšine prípadov spôsobená vyčerpaním až atrofiou Langerhansových ostrovčekov pankreasu, kde sa tvorí inzulín. Je to spôsobené normálnym říjovým cyklom súk, kedy progesterón v luteálnej fáze zvyšuje produkciu rastového hormónu, čo znižuje efekt pôsobenia inzulínu na glukózu. Preto sa v pankrease musí vytvoriť oveľa väčšie množstvo inzulínu a tá sa následne vyčerpá. Pri včas diagnostikované cukrovke u súk je kastrácia dostačujúcim riešením, kedy nie je nutné podávanie inzulínu. V ostatných prípadoch je nevyhnutnou súčasťou terapie.

Poslednou skupinou ochorení, kedy musíme pristúpiť ku kastrácii, sú komplikácie v súvislosti s graviditou a pôrodom - torzia maternice, ruptúra maternice, mimomaternicové gravidita, nekontrolovateľné krvácanie, prípadne zadržaný plod či placenta ktoré môžu viesť k popôrodnej metritídy (zápal maternice).

Komplikácie a nevýhody kastrácia

Kastrácia prebieha v naprostej väčšine prípadov bez problémov a suky znášajú kastrácii veľmi dobre. Musíme si však uvedomiť, že sa jedná o chirurgický zákrok, a preto prináša určité riziká. Môže to byť riziko anestézie a krvácanie do dutiny brušnej. Tieto komplikácie sú však znížené na minimum dodržaním všetkých operačných postupov - dôkladné predoperačné vyšetrenie, voľba vhodných anestetík, dôkladná príprava operačného poľa, použitie sterilných nástrojov, monitoring počas operácie i po nej a predovšetkým starostlivo a dôsledne prevedený vlastný operačný výkon.

Hlavné nevýhody, ktoré môžu po kastrácii nastať, sú obezita a močová inkontinencia súk. Príčiny obezity po kastrácii sa daju dobre zvládnuť zodpovedným prístupom majiteľa - zníženie kŕmnej dávky, špeciálne diéty pre kastrátov alebo diéty light a zvýšená pohybová aktivita. Tiež presné príčiny močovej inkontinencie po kastrácii nie sú známe, ale pravdepodobne je príčinou znížená hladina estrogénov. Podľa rôznych štúdií je výskyt tejto komplikácie po kastrácii 3 - 21%, pričom sa môže objaviť hneď, ale tiež až 10 rokov po kastrácii. Vyššie riziko je u súk vážiacich viac ako 20 kg.

Pred každým plánovaným chirurgickým zákrokom v narkóze je nutné u zvieratka dodržať 24 hodinovú hladovku. Hladné zvieratá spotrebujú menej narkotík, narkóza je plynulejšia, bezpečnejšia a predchádzame aj možnosti zvracania žalúdočného obsahu v priebehu narkózy a jeho nasledovného vdýchnutia do pľúc. Vodu samozrejme piť môže.

Pred a po operácií

Pred operáciou:

Pred každým plánovaným chirurgickým zákrokom v narkóze je nutné u zvieratka dodržať 24 hodinovú hladovku. Hladné zvieratá spotrebujú menej narkotík, narkóza je plynulejšia, bezpečnejšia a predchádzame aj možnosti zvracania žalúdočného obsahu v priebehu narkózy a jeho nasledovného vdýchnutia do pľúc. Vodu samozrejme piť môže. Prístup k nej odoprieme až približne 2 hodiny pred zákrokom.
Zvieratko pred príchodom k veterinárovi riadne vyvenčite.
Ak vaše zviera užíva nejaké lieky, upozornite na túto skutočnosť veterinára.
Obvyklý postup na našom pracovisku je, že po príchode so zvieratkom počkáte, kým upadne do narkózy, následne môžete odísť. Telefonicky vás budeme informovať, keď sa zvieratko preberie po operácii z narkózy a je schopné ísť domov, aby ste si preňho prišli.

Po operácii:

Zvieratko si po zákroku preberiete až keď je úplne pri vedomí. Robíme to preto, aby sme čo najviac minimalizovali riziko výskytu komplikácii spojených s preberaním z narkózy.
Po príchode domov môžete zvieratku ponúkať malé množstvá vody (ak vám lekár nenariadil inak!) s prestávkami. Ak by ste mu dali naraz vypiť väčšie množstvo tekutín hneď po narkóze, môže zvracať.
Potravu môže zviera prijímať cca 8-10 hodín po zákroku (podľa typu operácie). Prvá strava by mala byť ľahko stráviteľná a približne v polovičnej dávke ako obvykle – napr. varené kuracie mäso bez kože a kostí s ryžou, alebo cestovinou. Následne prejdeme na obvyklé kŕmenie. Ak váš miláčik potrebuje po operácii špeciálny kŕmny režim, veterinárny lekár vás na to upozorní.
Niektoré anestetiká spôsobujú pri preberaní z narkózy halucinácie. Ak vaše zvieratko počas prebúdzania kňučí či šteká, nie je to od bolesti, ale preto že sa mu sníva.
Bez príkazu veterinárneho lekára neaplikujte na operačnú ranu žiadne roztoky ani masti!
Stehy z kože sa obvykle odstraňujú na 14. deň po operácii.
Je veľmi dôležité, aby si zviera operačnú ranu neoblizovalo, ani nehrýzlo. Ak tomu neviete zabrániť, požiadajte veterinára o plastový ochranný límec.
Ak má vaše zviera operačnú ranu na bruchu, alebo končatinách, vyhýbajte sa miestam s vysokou trávou a miestam , kde by mohlo dôjsť k poškodeniu alebo znečisteniu rany. Používajte vôdzku.
Pokiaľ sú na rane stehy, nekúpte zviera a chráňte ranu pred namočením.

Pôrod suky

Pôrod je fyziologická záležitosť. Nemusíme ho teda brať ako niečo výnimočné a suku tým nepríjemne stresovať. Väčšina súk rodí úplne spontánne a zvyčajne nepotrebujú ľudskú pomoc. Samotný pôrod je niekoľkohodinové záležitosť a preto je vhodné suky zbytočne neznervózňovat prílišnou nervozitou či uponáhľanosť. Dĺžka gravidity súk je v priemere 63 dní, pričom fyziologické rozmedzie dĺžky gravidity sa pohybuje od 58 do 70 dní. Pokiaľ dôjde k vypudeniu šteniat pred 58. dňom gravidity, jedná sa o potrat av tomto prípade nebývajú predčasne narodené plody väčšinou životaschopné a uhynú. Opačným extrémom je prenášanie plodov. Pri dĺžke gravidity nad 70 dní hrozí úhyn plodov v maternici sučky a následné komplikácie. Toto široké rozmedzie je dané tým, že suka je povoľná k páreniu aj niekoľko dní a spermie psa prežívajú v jej pohlavnom aparáte 3 až 6 dní, a preto sa deň krytie nemusí zhodovať s dňom oplodnenia. K oplodneniu vajíčok môže v skutočnosti dôjsť až za 3 dni od krytia.

Príznaky blížiaceho sa pôrodu bývajú väčšinou natoľko výrazné, že si ich všimne aj neskúsený chovateľ. Väčšinou už 24 - 48 hodín pred pôrodom začína byť suky nepokojná, prechádza z miesta na miesto, prestane prijímať potravu, častejšie močí, stavia si hniezdo a občas zrýchlene dýcha. Môže tiež vyhľadávať prítomnosť majiteľa alebo naopak samotu, zväčšuje sa jej mliečna žľaza a niekedy môžeme pozorovať aj sekréciu.

Pre presnejší odhad začiatku pôrodu, možno ku koncu gravidity odporučiť meranie teploty v konečníku a to najlepšie 2x denne po jej prebudení, vždy v rovnaký čas. Je dôležité zachovať 12tich hodinový odstup meraní, ktorý spoľahlivo zachytí krátky pokles teploty pred pôrodom. S blížiacim sa pôrodom sa teplota opäť zvyšuje vplyvom začínajúcich maternicových kontrakcií. Zdravá gravidné fena má stálu teplotu od 37,6 do 39,3 ° C. Vo väčšine prípadov dochádza 12 - 24 hodín pred pôrodom k výraznému zníženiu telesnej teploty sučky o 1 - 1,5 ° C.

Pri pôrode by mal byť chovateľ prítomný, bez ohľadu na to či bude jeho asistencia potrebná alebo nie. Vopred nemožno odhadnúť, či bude pôrod prebiehať normálne alebo sa vyskytnú komplikácie, ktoré si vyžadujú pomoc zo strany majiteľa alebo veterinárneho lekára. Preto je tiež vhodné sa vopred dohodnúť s veterinárnym lekárom, či bol ochotný v prípade komplikácií pôrod dokončiť.

Priebeh pôrodu sa skladá z troch fáz.

Prvé štádium pôrodu: V priebehu tejto fázy dochádza k uvoľneniu krčka maternice a jeho úplnému otvoreniu. Objavujú sa pôrodné sťahy, ktoré ale nie sú zvonka pozorovateľné, pretože zatiaľ nedochádza k viditeľným sťahom brušnej svaloviny. Uvoľňuje sa hlienová zátka, čo sa navonok prejavuje výtokom svetlého väzkého sekrétu. Táto fáza trvá v priemere 6 - 12 hodín, u prvýkrát rodiacich súk alebo súk nadmerne nervóznych sa môže predĺžiť až na 24 hodín. Keďže vonkajšie príznaky sú nevýrazné, môže sa stať, že túto fázu prehliadnete.

Druhé štádium pôrodu: V tomto období sú už viditeľné silné sťahy so zapojením brušného lisu. V ideálnom prípade dôjde v priebehu 2 až 3 silných sťahov k vypudeniu šteňaťa.

Tretie štádium pôrodu: Nadväzuje väčšinou bezprostredne na druhej štádium. Dochádza k vypudeniu placenty, čo sa obvykle deje do niekoľkých minút po vypudení plodu.

U súk sa 2. a 3. fázy pôrodu prelínajú, pretože placenty zvyčajne vychádzajú pravidelne po vypudenie šteňaťa. Pomerne často sú porodená 2 šteňatá po sebe a až potom odchádza obe placenty.

Dĺžka druhej a tretej fázy pôrodu závisí od počtu mláďat a obvykle činí 2 - 6 hodín. Pri väčšom počte plodov môže trvať až 12 - 24 hodín. Intervaly medzi pôrodmi jednotlivých šteniat sú nepravidelné (15 minút až 6 hodín) a pri väčšom počte šteniat sa predlžujú.

Šteňatá môžu z pôrodných ciest vychádzať napred ako hlavičkou, tak aj zadočkom. Väčšinou ešte v pôrodných cestách praská prvý z obalov, v ktorých je šteňa uložené. Uvoľnená plodová voda zvlhčí pôrodné cesty a uľahčí pôrod šteňaťa. Druhý obal fena po vypudenie rozhryzne. Niekedy musíte zvlášť u neskúsených feny obaly roztrhnúť. Po vypudení mláďaťa suka obvykle prehryzne pupočnú šnúru (ak už nie je prerušená) a olizuje šteňa, čím z neho odstraňuje plodové obaly a intenzívnym olizovaním stimuluje dýchanie a srdcová činnosť mláďaťa. Ak suka pupočnej povrazec nepreruší, je vhodné ho opatrne pretrhnúť. Jednou rukou držíme pupočnej povrazec u pupku a druhou rukou ťaháme tak, aby sme pupočník prerušili vo vzdialenosti asi 3 - 4 cm od pupku. Pri tomto postupe pupok väčšinou nekrváca. Ak sa objaví iba pár kvapiek krvi, nie je potrebné pupok podvazovat. V prípade, že pupočná povrazec odstrihneme, je väčšinou nutné pahýľ podviazať, aby sme zastavili krvácanie. Dezinfekcia pupku nie je nevyhnutne potrebná. Za normálnych okolností fena pupočnej povrazec prehryzne a potom pupok olizuje jazykom, ktorý rozhodne nie je sterilný. Zdravé stene sa s bežnými baktériami z prostredia vyrovná.

Ošetrené a osušené šteňa, ktoré samo dýcha, čo najskôr priložíme k mliečnej žľaze, aby sa napilo mledziva. Mledzivo obsahuje veľké množstvo živín a protilátok dôležitých pre jeho ďalší život.

V prípade, že fena nejaví o šteňa po pôrode záujem, musí sa o neho postarať majiteľ. Šteňa vybavte z plodových obalov, dôkladne ho osušte a odstráňte zvyšky plodovej vody z dutiny ústnej a nosnej a intenzívnym trením ho oživujte. Pri masáži šteňa držíme v dlani, pričom hlavičku pridržujeme medzi palcom a ukazovákom a druhou rukou ho intenzívne trieme suchým uterákom.

Fena má väčšinou tendenciu vychádzajúce placenty zožrať. Aby sme predišli vracania alebo hnačky nedovolíme jej zožrať viac ako 2 - 3.

Ako spoznať že pôrod neprebieha podľa očakávania?

Teraz si uvedieme niekoľko príznakov, ktoré vám pomôžu odlíšiť priebeh fyziologického pôrodu od abnormálneho.

V týchto prípadoch je dobré sa obrátiť na veterinárneho lekára o radu, prípadne si vyžiadať jeho pomoc:

1. Ak je suka skutočne gravidné viac ako 70 dní a nie sú pozorované príznaky pôrodu, potom je potrebné zvážiť prevedenie cisárskeho rezu.

2. Sú viditeľné, ale nie príliš silné pôrodné sťahy trvajúce dlhšie ako 5 hodín a pritom nedošlo k vypudeniu prvého plodu.

3. Ak suka začala rodiť, zatiaľ sa nenarodilo žiadne šteňa a od objavenia sa výtokov zelených plodových vôd uplynulo viac ako 30 minút, potom je nutné kontaktovať veterinára. Tento stav signalizuje odlučovanie placenty u šteňaťa, ktorému z tohto dôvodu hrozí udusenie. Po pôrode prvého šteňaťa je prítomnosť zeleného výtoky normálne, pretože dochádza k uvoľneniu a vypudenie placenty.

4. V prípade intenzívnych kontrakcií (silné a dlhotrvajúce sťahy brušného lisu), ktoré trvajú dlhšie ako 30 minút a pritom nedôjde k vypudeniu plodu.

5. Interval medzi šteňatami je dlhšia ako 2 hodiny pri viditeľných kontrakciách, ktoré ale pritom nie sú intenzívne.

Po každom vypudenie šteňaťu sa fena upokojí a stará sa o narodené mláďa. Po tomto období, ktoré väčšinou trvá 30 minút až 2 hodiny, dochádza k pôrodu ďalšieho plodu. Pokiaľ je suka pokojná, evidentne netlačí, potom sa tento interval môže predĺžiť až na 6 hodín (najmä v prípadoch kedy fena už porodila napr 9 šteniat). Platí ale, že v priebehu týchto 6 hodín nesmie dôjsť k žiadnym kontrakciám.

Kontrolné vyšetrenie po pôrode je vhodné vykonať, ak jeho celková doba presiahne 24 hodín.

Samozrejmosťou je okamžitá kontrola suky v prípade náhleho narušenia celkového zdravotného stavu.

Záverom možno uviesť, že 90% pôrodov prebieha bez pomoci veterinára, zhruba v ďalších 10% je treba pomôcť zo strany chovateľa prípadne veterinárneho lekára. Pomoc veterinárneho lekára je väčšinou nevyhnutné, pri výskyte zložitejších komplikácií, pri ktorých je nutné riešiť pôrod odborne alebo pôrod ukončiť cisárskym rezom.

PORADŇA